2021-02-20

原民會響應世界母語日舉行「原住民族語言發展會議」 6種語言同步口譯創公部門首例

 

台北訊---每年221日為世界母語日,聯合國藉此向全球宣示保存維護母語的重要性,為響應母語日,原民會於今(20)日假圓山飯店舉辦「世界母語日-原住民族語言發展會議」,活動包含原住民族語言復振頒獎典禮、族語流失歷史真相及國家語言復振專題演講及發展交流會議。

蔡總統、行政院蘇院長、立法院廖國棟、陳瑩、鄭天財、伍麗華等4位委員、帛琉共和國等14國代表、屏東縣潘孟安縣長、鄉(鎮、市、區)長及NGO組織共約300人出席,並由總統及行政院院長頒贈原住民族語言復振有功人士、組織、機關等12個獎項。

為呼應母語日,活動中蔡總統致詞特別使用自己的母語:閩南語、客家語及排灣語向大家問候,並向12位原住民族語言發展獎得主致意,同時期勉更多人在日常生活中使用族語,以找回族語文化生命力,並讓政策落地生根。

蘇院長致詞表示,語言是文化載體,母語斷文化滅,30年前擔任屏東縣長時出版全國第1套原住民族語-排灣族及魯凱族母語教材,開啟族語發展歷史新頁。蘇院長以自己的孫女取阿美族名,每年都要回到臺東都蘭部落學習母語及文化作為例子,希望大家一起從家庭開始力行傳承。蘇院長進一步期勉國人齊心協力,如同防疫經驗,世界會肯定臺灣尊重族群及保存語言文化的努力。

原民會夷將Icyang主委全程以阿美族語致詞,另總統、院長、主委致詞時,全程比照聯合國國際會議模式,採阿美、排灣、太魯閣、鄒、中文、英文等6種語言同步口譯,係公部門行政會議首例,並作為營造族語使用友善環境的示範。夷將Icyang主委全文致詞如下:

O niketonan no po:long no Lyen-he-kwu to “sowal no ina a romi’ad tona hekal” i anocila a romi’ad, misatapang ko Yin-min-hwey a mikerid to patosokan no “sowal no ina a romi’ad tona hekal” i nacilaay a mihecaan, ma’anang ko adihayay a kasasiroma no sowal i po:long no hekal, mapalowad ato marayray ko sowal no kasafinadan no Tay-wan.

明天就是聯合國所訂的「世界母語日」,原民會去年首度響應世界母語日的目標:保存全球語言的多樣性,復振及傳承台灣原住民族的語言。

Anini a mihecaan misatata’ang kami a padafoh to pipalowad to sowal no misanoPangcahay, nani sakiwawa, parod no loma’, tangasa i pasifana’ay ato micokerohay to sowal, ato padafoh to yofayof, katayalan no Cen-fu, ato paheroday to tiring a tahada’oc, safaw tosa a mapolong ko sapadafoh. nahoni tahidangen no mita ko Cung-Ton ato Yin-Can a padafoh, Makawas a malemed han ako to pakalayapay to sapakadafoh a mapo:long.

今年我們擴大了族語復振的表揚獎項,從獎勵幼兒、家庭,到族語教學、推廣,以及獎勵團體、機關、還有終身貢獻獎,總共有12個奬項。等一下要特別請總統、院長親自頒獎,恭喜所有的受奬者。

O sa’opo no sakacomahad no sowal i anodafak, Matahidang ko Cyaw-i-pu, Un-hwa-pu, Yin-min-hwey, Cen-fu no niyaro’ , mafolod a malalicay to samaanen ta malaheci ko kalalikel no tatayalen no i faleday ato niyaro’ to sapicokerohaw to sowal no kasafinacadan.

明天上午的語言發展會議,邀請教育部、文化部、原民會,地方政府及鄉(鎮、市、區)公所,共同研商如何落實中央與地方推動原住民族語言的分工。

Herek no lahok i, ira haca ko sa’opo no misanoPangcahay a midipotay to wawa, pasifana’ay to kaemangay, pasifana’ay to sowal no finacadan, micokerohay, kasawasil ato yofayof mafolod a malalicay to samaanen ta malacecay ko tayal no micokerohay to sowal a kasawasil ato inanengay a tamdaw ato pikidafo'an. nanay pakayni tona kalacecay no faloco’ a sa’opo, ta malaheci ko pipalowad no mita to sowal no kasafinacadan.

下午由族語保母、敎保員,族語老師、推廣人員、組織及社團等,一起討論如何有效整合語言推動的組織、人力及資源。希望透過共識會議,讓我們今年更有效的復振原住民族的語言。

Aray han ako ci Panay Cung-Tung to pipalosiyang to demak no Yin-cu-min-cu i cecay li’an ira ko lima a mihecaan falo a folad sakacecay a romi’ad, ta mapatireng ko rikec no saka comahad no sowal i Tay-wan, ta macakat maca:kat ko picokeroh to dafong no Yin-min-hwey , mataelif to moetepay ko micokerohan to sapalowadaw to sowal a dademaken, mataelif ko lima a li’an ko matayalay to micokerohay to sowal i anini a mihecaan.

感謝蔡總統在10581日的政策宣示,讓臺灣公布施行「原住民族語言發展法」,使得原民會的語言推動預算成長了五倍,推動10多項的語言復振措施,今年推動語言的人力多達500人。

Aray han ako ci Su-Yin-Can tona ’ayaw no tasa a mihecaan kahalafin, ciira koya marari:day a mipakasifana’ i tamiyanan to samaanen ta malaheci ko nitayalan to micokerohan to sowal no tatayalen, anini hawi, hawikiden no mako i ’ayaway no safaw siwa a mihecaan a codad, o kakiridan no Tay-pey-syen ciira iti:ya ho, nipasadakan no Yin-cu-min-cu a aasipen no wawa a codad , o sa’ayaway a nipasadakan no Tay-pey-syen kina pakangiha’ay a codad no wawa.

感謝蘇院長過去2年多來,經常耳提面命指導我們如何更有效推動族語的方案,我今天特別帶了19年前,蘇院長擔任臺北縣長時,出版的原住民族語言教材,這是台北縣第一本幼兒園的有聲教材。

Aray han ako ko Li-pu-i-ing to pihayda to pipatireng to rikec no saka comahad no sowal, ato picoker to dafong  no tayal no picokeroh to sowal.

感謝立法委員,四年前立法通過了原住民族語言發展法,支持原民會推動族語工作的預算。

O malonalacolan no i timolay a sofal a finacadan kita, yana adihayay a kasasiroma a pinangan no sowal no Tay-wan i, o fangca:lay a sapadafoh i po:long no hekal , saka sa’icelaw no mita a micokeroh to sowal, ta mapatalahekal ko makapahay a ngiha’ no i timolay a sofal a finacadan a sowal itini i Tay-wan. Han han no mako ko sowal. aray! 

作為南島語族的起源地,語言的多樣性是臺灣送給全世界最美的禮物,讓我們一起努力推動族語,讓南島語言在臺灣發出最美的聲音。

原住民族委員會

獎勵原住民族語言發展實施計畫得獎名單

獎項

得獎

一、原住民族語言家庭獎

張美琴Kidaw Ahoy

二、原住民族語言幼兒獎

Lregeai杜劭恩

三、終身貢獻獎

Namoh Rata吳明義

四、原住民族語言保母獎

Simuy鍾玉玲

五、原住民族語言教保員獎

SelepPakedavai江秀銀

六、原住民族語老師獎

黃梅玲Mulas/Kating

七、原住民族語言推廣人員獎

Syata Temu黃美萍

八、原住民族語言師徒制傳習師獎

Amalanamahl salapuana游仁貴

九、推動族語公務人員獎

金惠珠 Sawmah

十、推動族語團體獎

臺灣語言學學會

十一、原住民族語言推動組織獎

排灣族語言推動組織

十二、推動族語機關獎

屏東縣政府